Skutočná láska - 7. část - Psia láska

17. března 2013 v 17:04 |  Skutočná láska
Název: Skutočná láska
Autorka: Rebeka


Je neuveriteľné, ako ten čas letí. Už je začiatok decembra, 3 mesiace žijeme v novom meste.

Môj život sa opäť vrátil do starých koľají. Alena sa vrátila a na praxi opäť zavládol nepokoj. Jediný, kto nad tým mával rukou, bola Lucia - majsterkin miláčik. Na mňa bola snáď najnepríjemnejšia zo všetkých dievčat. Dívala sa na mňa cez prsty, za chrbtom ma ohovárala... Za všetko, čo som vypustila z úst, mi vynadala a zahučala ,,TICHO!" Na to okamžite priletela Alena a nadelila mi tanier hubovej polievky.

,,Rebeko, ten tvůj pes mě včera pohryzl. Mám toho akorát tak dost. Dám ti zápis a zakazuji ti ty potvory sem vést," privítala ma v piatok ráno. Niekde vnútri sa vo mne miesila zlosť a zároveň strach. Strach obrániť sa. ,,Rebeko, já s tebou mluvím, čekám omluvu," dala si ruky v bok a pošľapávala nohou, ako dáka kráľovná. ,,Ospravedlňujem sa," zamrmlala som. Hm, ale prečo by ju Elvis uhryzol? Je predsa vychovaný a takéto veci nerobí, divné... Z premýšľania ma vytrhne Alenin monológ. ,,Rebeko, radím ti dobře, nezahrávej si se mnou. Ještě raz uvidím tady ty všivavé čokle , zařídím ať tě vyhodí a ty mizery snesu ze světa. Stejně jsi tady jen do počtu. Nič neumíš a mé ubohé srdce kvůli tobě trpí." Neviem, čo na to povedať. Tie slová sa mi zabodli do tela ako nôž. Špitnem, že idem na WC, vezmem kľúčik a zamknem sa v kabínke. Zveziem sa po stene na zem a z očí sa mi pustí vodopád horkých sĺz...

Sedím v parku na lavičke a všetko sa mi víri hlavou. Čo som komu urobila tak zlého, že musím takto trpieť? Prečo nie som Alene po chuti?
Sem- tam hodím očkom po Elvisovi a Alici ako šantia na tráve a hneď mi je lepšie. Vonku je krásne. Obloha posiata hviezdami a ticho prehlušuje len veselý štekot mojich maznáčikov. Napriek tomu, že zima je za dverami, je pomerne teplo.
,,Ahoj, Becky," začujem hlas. Otočím sa a hľadím do mne dobre známych zelenohnedých očí. ,,Čaw, Mirko, čo tu robíš?" vykoktám zo seba. ,,Venčím Nezábudku," pozrie sa na mňa nevinným kukučom. Až teraz si všimnem stvorenia pri jeho nohách. Hľadia na mňa dve dôverčivé modré očká. ,,To je predsa husky. Ten pes, ktorý vedie človeka na saniach na Aljaške ," vyhŕknem, ,,Kde si ju zohnal?" ,,Môj dedo bol majster v psích záprahoch a daroval mi ju," usmial sa. ,,To je skvelé. Niekoho ti predstavím, vydrž." Zapískam a Elvis s Alicou okamžite ku mne pribehnú. ,,Títo sú moji. Veľký sa volá Elvis a toto klbko zase Alica." ,,Teší ma," uškrnie sa fešáčik a potrasie každému labkou. ,,Máš krásnych psíkov," zašepká mi do ucha, pustí svojho štvornohého miláčika a prisadne si ku mne.
Zatiaľ čo si Alis užíva našu pozornosť, Elviis a Nezábudka sa akosi majú k sebe. Čudné, ich správanie nasvedčovalo k tomu, že sa dnes nevidia prvý raz. Má to však háčik, s Nezábudkou mám tú česť prvýkrát. Možno sa zoznámili, keď som ležala chorá v posteli. Vtedy sa mojej role ujala mama, ona šla na prechádzku. ,,No nie sú sladkí?" preruší bariéru ticha Mirko. ,,To sú. Ale..." ,,Tiež mi nejde do hlavy, že sa ani neoňuchali a už si hrkútajú," povie, akoby mi čítal myšlienky, ,,Počkať. Asi pred dvomi - tromi mesiacmi som bol mimo Prahu. Počas mojej neprítomnosti s ňou chodila vonku moja sestra," doloží po chvíľke. ,,Jasné, v tom je pes zakopaný." Obaja vyprskneme smiechom, až sa Alica, sediaca na mojich kolenách zľakne. S Mirkom mi je fajn, pojem o čase ide bokom.
,,Už je neskoro, musím ísť," postavím sa. ,,Dobre, odprevadím ťa," ponúkne sa. ,,Nechcem ťa obťažovať." ,,Neobťažuješ ma! Večer je to v takom obrovskom meste nebezpečné. Každú chvíľu beží v správach, že niekoho prepadnú. Nedovolím, aby sa ti niečo stalo." Mirko je neoblomný, nezostáva mi nič iné, iba súhlasiť. Ruka v ruke si pomaly kráčame nočnými ulicami, naše hrdličky cupitajú vedľa seba a Alicu nesiem na rukách, aby sa mi nestratila.
,,Ozaj a ty stále bývaš u známych?" opýtam sa. ,,Aj áno, aj nie. Odišli do Ameriky a nechali mi dom, ktorý obýva i moja sestra. " ,,A kde si žil predtým?" ,,V Košiciach."

Ani sa nenazdáme a už stojíme pred našim malým domčekom. ,,Tak ahoj," uškrnie sa a objíme ma. ,,Poď Nezábudka." Sučka oblizne Elvisa a docupitá za pánom.
,,To je dosť, že si prišla. Kde si sa túlala?" vyjde mi mama hneď v ústrety. ,,V parku. Mirko ma doviedol domov."
,,A to je kto?" vyzvedá sa neúnavne mamička. ,,Jeden chlapec. Myslím, že sa náš Elvis zaľúbil do jeho fenky," oznámim jej. Na mamkinej tvári sa zráči úsmev a odíde do kuchyne.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama