Deň ktorý všetko zmenil

1. března 2013 v 20:48
Název: Deň ktorý všetko zmenil
Autorka: Alice


Kto je najlepší spisovateľ na svete? Niekto by tento superlatív priradil k Shakespearovi, iný zase J.K Rowlingovej. Najlepším spisovateľom však nie je žiadny človek. Je to život. Ten píše tie najkrajšie, najzvláštnejšie príbehy. Také sa v nikoho mysli nikdy neobjavia. Aj môj život napísal veľa zaujímavých príhod. O jednu z nich sa chcem s vami podeliť. Jeho tromi hlavnými aktérmi sú traja mladí ľudia. Všetci sú niečím zvláštni. Na začiatok si ich predstavíme:
♦Petra♦ vďaka svojej výške je u okolia terčom posmechu. Obľubuje Mexiko, a Lauru Pausíni. Rada provokuje a vymýšľa ostatným prezývky. Okrem Alice sa s ňou nik nechce kamarátiť .
♦Alica♥♥ Je trošku iná ako jej rovesníci. Od narodenia má veľa zdravotných problémov. Ona je však bojovníčka a nevzdáva sa. Okolie sa jej vysmieva, nechápe ju. Nikto okrem Petry sa s ňou nechce kamarátiť. Navštevuje strednú odbornú školu v Púchove, odbor cukrár. Hoci už prekročila prach dospelosti, stále si ešte nevyzliekla detské nohavice. jednoducho aj vďaka svojim problémom ešte nedospela. Petru brala ako svoju sestru. (poznámka autorky: .Žial, Petra to so svojou kamarátskou láskou a rečičkami typu:,,Ja ťa nechcem staratiť, sestrička", nemyslela vážne a len hlúpo ma využila, čo uvidíte aj v tomto príbehu)
♥♥MIRKO♥♥ - mladý rocker. Nebýva v jednom meste s týmito dievčatami, nekontaktujú sa, ale veľmi sa na tomto rozprávaní podieľa a súvisí s predošlými hrdinkami. Je trošku jemnejší v tvári, niekedy pripomína anjelika, Alicka ho niekedy vidí ako dievčatko, hlavne kvôli svojmu zlému zraku. Má hrivu ako lev, a preto býva často obeťou posmeškov, závisti a nadávok.

1.časť. Ako Alica ,,spoznala" Mira

Všetko sa to začalo v jeden októbrový utorok, presnejšie 27. Októbra 2009. Alica prišla domov skôr zo školy. Od narodenia má problémy so srdiečkom a dnes musela ísť na vyšetrenie do Považskej Bystrice. Keďže do odchodu ostávala ešte asi hodina, sadla si k počítaču. Chcela vedieť, kto včera vypadol zo Superstar, aj keď presne tušila, ktorí dvaja finalisti to boli. A nemýlila sa. Trochu zosmutnela, keďže Thomas Puskailer bol jej favoritom. Veľmi sa jej páčil, bol to pre ňu najkrajší chlap, aký sa kedy v Superstar objavil. Mal veľké zuby a všetko plietol.
Hodiny leteli ako bláznivé a čas odchodu prišiel. Veľmi sa jej nechcelo, ale nič sa nedalo robiť, ku kardiologičke ísť musela. Ako vždy ju sprevádzala mama. Jednoducho strach o dcéru nepustil a ďalšia vec, vlastnila preukaz ZŤP, čo znamenalo, že platili len polovičnú cestu. V stánku kúpila nejaké časopisy, aby sa vo vlaku a v čakárni nenudili. . Alica dúfala, že tam bude jej miláčik Thomas. Dychtivo listovala v časopise a očami hľadala Thomasa. Napokon prišla na stranu venovanú finalistom medzinárodnej show. Stalo sa však niečo zvláštne. Alicinu pozornosť upriamil niekto úplne iný. Stál celkom na kraji a škeril sa ako slniečko. Tvar jemná ako miminko, vlasy plavé ako anjel. Volal sa Mirko a našej hrdinke hneď prirástol k srdcu. Bol táááááááááák zlatý. A tak si Alica našla ďalšieho favorita okrem Thomasa a Honzíka.
Samozrejme, že sa so svojimi ,,láskami" ihneď podelila s najlepšou kamarátkou Petrou, Všade nosila tú stránku so sebou. Dokonca vymyslela tým trom krásavcom aj prezývky. Mirka si nazvala Šmudlík, Honzu Honzuľa a Thomasa Ňuňu popletko. Peťa jej zrazu ten obrázok zobrala a zdrhala s ním. Alica za ňou a vykrikovala: ,,Šmudlík" Veru, v vtipoch, provokovaní a vymýšľaní konín Petra vynikala. Raz zapichla fotku s finalistami na nástenku a špendlíček zapichla rovno Martinovi Chodúrovi do oka. Smiali sa na tom jak kone.
Dni plynuli a plynuli, Superstar sa skončila. Mirko sa nakoniec dopracoval až na druhé miesto. Alicino fandenie však neprestalo(ako po iné ročníky) a stále sa o neho zaujímala.


2.časť. Hádka

Raz v zime sa dve kamarátky opäť bláznili vonku. Behali po snehových kopách, proste sa zabávali ako malé deti. Samozrejme, nápad nevznikol v inej hlave, než tej Petrinej . Po čase ich hra omrzela a tak sa išli zahriať do Peťinho vchodu.Alica si ešte vyklepávala čižmy, no Petra si zaumienila, že si z nej trocha vystrelíí a prv, než stihla vojsť, zavrela jej dvere pred nosom. Škeriac sa prizerala zo schodov, ako jej kamarátka klope na sklo a volá, aby otvorila.
,,Heslo", riekla usmievajúc. Myslela to len zo srandy, avšak Alica si to vo svojej mierne popletenej hlave vybavila inak, zobrala to proste vážne. A preto vyvolávala rôzne mená ľudí aj štátov, o ktorých jej Ivka nedávno rozprávala.
Z ničoho nič sa sezam otvoril. Peťa sa vyrútila von a utekala preč. Alica ničomu nechápala a snažila sa svoju naj kamošku dobehnúť. Vôbec sa jej nedarilo. Jednak beh patril medzi jej slabé stránky, a kvôli srdiečku by ani bežať nemala a hlavne Petra merala asi o 15cm viac.
,,My dve sme skončili" štekla Alici do tváre.
,,Prepáč, nevedela som. Ale ty si mi kričala, heslo." bránila sa študentka.
,,To bolo zo srandy" odvrkla Petra a odišla. Alicu štípali v očiach slzy. Nesmie Peťu stratiť.


3.Časť Pomsta

O dva dni zakopali rozhádané kamarátky vojnovú sekeru. Kiežby vtedy úbohá Alica tušila, že zmierenie prinesie neskôr veľké ťažkosti.
Prišla jar a vtedy sa to stalo. Petra sa rozhodla realizovať svoje plány. Práve stále aj s jej bratom a Alicou pri vchode. ,,Alča+ Mirko," zvolala zrazu. Alica sa začervenala ani paprika. ,,Alica Šmajdová", neprestávala dobiedzať vysoká dievčinka. A aby toho nebolo málo, pridal sa aj jej mladší braček.
,,Prestaňte!" kričala Alica zapchávajúc si uši. Najradšej by sa pod zem prepadla. Dvaja súrodenci ju však prepočuli a pokračovali v tej zábavke na účet osoby, ktorá navyše nebola ako iné deti v jej veku. Chuderke Alici to liezlo na nervy a popierala túto skutočnosť.
,,Prečo mi to robíš?" opýtala sa Petry.
,,Ja som chcela vedieť, aké ti to bude," odvrkla Petra akoby nič.
,,Jaj to za tie heslá," bliklo Alis v mysli. Peťa si s hudobníkom nedala pokoj ani v nasledujúce dni. Dokonca aj písala po stenách - Alica+ Mirko = veľká láska. Keď išiel okolo nejaký dlhovlasý alebo čo i len trošinku blonďavý chlapec, hneď začala na neho ukazovať prstom a mlela stále dookola.
,,Mirko, Mirko."


4.časť Zmätok v Alicinej hleve

V jeden krásny slnečný deň Petra zase písala tie hrozné slová na stanu. Alica jej chcela tú kriedu zobrať.
,,Prečo mi to robíš?" pozrela sa celá zúfalá na ňu. V tej chvíli vypadli z Ptriných úst slová, ktoré Alicu zasiahli ako nôž. Slová, ktoré by skutočný priateľ nikdy nemal vysloviť: ,,Pomsta je sladká".
Provokácie, posmešky brali na obrátkach. Petra sa úplne vyžívala v tom, že svoju kamošku takto trápi. Každý iný človek, by prieteľstvo dávno prestrihol, no Alica jednoducho nedokázala Peťu opustiť. V jej hlave nastal veľký blok. Zrazu bola ako na váhach. Na jednej strane stále Mirka ľúbila na druhej ,ho neznášala. Začali sa spolu s Peťou Mirovi posmievať.
Vždy keď Miro niečo urobil, napísala to na jeho fórum, nadávala na neho ako je namyslený, zlý a pod. Dokonca to dospelo až ku fóbií so všetkých blonďavých chlapcov. Od zúfalstva si vymyslela rozprávku, že sa jej vlastne vždy páčil Ben, ale bála sa to povedať. Petra jej to však samozrejme nezožrala..
A možno v hĺbke srdce Mirka tiež ľúbila. V lete začali kamarátky hrať hru šialené vety a poslednú kolonku - čo robí si vždy odniesol neborák Mirko. Obe sa na tom rehotali a robil i si srandu z Mira, že má háro jak lev, že si ani helmu dať nemôže a tak. (slzy sa mi tlačia do očí, keď to píšem).
Hry pokračovali, po čase začali Mira prezývať Hugo. Túto hru hrali takmer každý deň, celý rok aj niečo. A snáď by v tom aj pokračovali, keby raz v novembri Alica nezistila, že ju petra klame a už pekne dlho. Rozhodla sa s ťažkým srdcom ukončiť priateľstvo. Stále sa jej však neuľavilo a nedokázala sa zbaviť predsudkov na toho krásneho anjelíčka s rožkami, ani strachu z chalanov, ktorí sa na neho čo i len kuštik podobali. Keď v škole nejakého stretla, kričala a utekala. Spolužiaci to hneď zistili a začali ju strašiť. Trochu chorá Alica sa aj naďalej smiala Mirovi a často ho ohovárala v diskusných fórach aj na jeho fórume. Ostatní užívatelia sa na ňu hnevali, nadávali jej. Nikto však nevedel skutočný dôvod, prečo to robila.


5. Ak oto všetko nakoniec dopadlo

Dni utekali a utekali a prišlo leto. Leto 2012. Leto, ktoré všetko zmenilo! Už od januára mala Alica naplánovanú dovolenku v Prahe s mamou. Tajne si želala, aby tam mal Miro koncert. Minulý rok ho mal, lenže Alice sa nepodarilo prísť. Lístok do Prahy bol pre ňu pridrahý. A tak mu aspoň vyrobila bábiku - dvojníka, ktorá mu Janka z fóra neskôr odovzdala. Po nejakom čase Alica vďaka istej internetovej stránke zistila, že do Českej republiky existuje zľavnený lístok. Škoda, že sa to nedozvedela ešte skôr, mohla na tú akciu ísť.
Na Alicino veľké šťastie, Miro prijal pozvanie na benefičnú akciu Leto plné hviezd. Ani si neviete predstaviť, ako bola Alica šťastná. Nastal však miniproblémik. Hotel bol už objednaný na 16 - 20.7. a jej idol mal koncert až 31.7. A v tom hoteli bolo vtedy už obsadené a tak hľadala iný hotel. A pozrimeže, našla ešte lacnejší. Ihneď ho zarezervovala a ten predtým zrušila. Už sa nemohla dočkať. Konečne uvidí svoje zlatíčko! čo to s ňou urobí? oslobodí sa z pevných rúk zlej fóbie a predsudkov?

Ani sa nenazdala a nastal deň D. Mala už za sebou tri krásne dni v stovežatej matičke. V ten deň sa ráno naraňajkovali a vyrazili na Vyšehrad. Odtiaľ do biopotravín a z bio naspäť na hotel zaniesť tovar. Boli už štyri hodiny, čas ísť kúpiť lístky. Lístky kúpili a odišli sa prechádzať po Karlovom moste. Potom sa vrátili. Ešte nepúšťali, tak museli čakať. Po chvíľke sa vráta otvorili a už boli vo vnútri. Sadli si do druhého radu. Dosť dlho trvalo, než Mirko došiel. Alica sa spočiatku veľmi bála, no mama ju povzbudzovala. Strach odišiel a Alica si naplno užívala koncert. Fotila, natáčala.

Mirko dospieval a zmizol za oponou. Za pár minút sa vynoril l s klobúkom na hlave a pridal ešte pár pesničiek. A napokon nastal čas autogramiády. Miro sa najprv venoval nejakej dievčine.
,,Môžem poprosiť o fotku?" ozvala sa mama.
,,Jasne," usmial sa a otočil sa na Alču. Nejaké baby sa ponúkli, že fotky spravia.
,,Ahoj," špitla Alica a vrhla sa mu okolo hrude.
,,Ahoj, ahoj ,ahoj," povedal a objal ju tiež. Alica bola ako v siedmom nebi. Mirko sa k nej pritiahol bližšie a tak ho mohla pohladiť po vlasoch. Po chvíle mlčania sa odhodlala spýtať sa ho niečo.
,,Máš tú bábku?"
,,Akú bábku?"
,,Ja som Ti poslala takú bábku, akože Ty, mala také dlhé vlásky."
,,Jáj, videl som ju."
,,A páčila sa Ti?"
,,Jasne, ďakujem."
Medzi tým mamina zase spustila tú básničku o tom, ako je jej dcéra chorá, že stráca zrak a ona zase pre zmenu nepočuje. A vraj si vtedy Miro utrel slzu.
,,Ty si zo Slovenska?" spýtal sa jej. Alica prikývla.
,,A kde bývaš?"
,,Púchov."
,,To poznám, tadiaľ chodím cez dialnicu. A ako sa voláš?" opýtal sa jej ešte, aby mohol podpísať fotku.
,,Alica."
Nastal čas rozlúčky.
,,Papa a ďakujem," lúčila sa Alica a naposledy ho objala. ,,A ozaj máš krásnu sestričku, sa podobáte." Načo sa spevák zasmial.
,,Ahoj, nech sa Ti darí, ešte sa uvidíme.."povedal.
.....Bol to Alicin najkrajší deň. Cítila sa skvele a zrazu z ničoho nič, vymizli aj predsudky a fóbia, ktoré jej spôsobilo to vysokánske dievča hrajúce sa na milujúcu kamarátku a ,,sestričku". Teraz už vie, čo dokáže osobné stretnutie a že si má dávať pozor na to, komu dôveruje. Vybavili sa jej aj slová z jednej knižky, že ,,zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky". Teraz už tomu chápala. Ivana ju naozaj pokazila a spôsobila jej predsudky voči Mirovi. Aká je len Alica teraz šťastná, že ju už v škole nedrží žiadna fóbia a že už zoskočila z tých hnusných váh...

A to je celý môj príbeh. Som naozaj šťastná. Blonďavých chlapcov sa už nebojím a predsudky vymizli. A dokonca som si našla pravých priateľov, ktorým dôverujem, ktorí ma plne chápu a pomáhajú mi, radia mi. Majú ma radi takú aká som a nikdy mi neklamú. A vo svojom srdci stále nosím krásneho levíka Mirka. A dúfam, že sa s ním opäť raz stretnem.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama